Vyhláška odporuje zákonu a nie je fér, odkazuje Protimonopolný úrad ministerstvu

Minimálne ceny za triedený zber, ktoré chce presadiť ministerstvo, podľa Protimonopolného úradu nezodpovedajú ustanoveniu o ekonomicky oprávnených nákladoch v zákone.

Regulácia tzv. regulačných poplatkov v réžii Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) naráža po nesúhlase výrobcov potravín a obchodníkov aj na kritiku Protimonopolného úradu SR (PMÚ).

K návrhu vyhlášky, ktorú ministerstvo predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania, antimon doručil zásadnú pripomienku. Envirorezort by mal podľa PMÚ materiál prepracovať z viacerých dôvodov.

Jedna sadzba? Ani teoreticky

Novelou zákona o odpadoch, ktorú koncom septembra MŽP SR presadilo bez medzirezortného pripomienkového konania, sa v § 59 ods. 1 písm. g) zaviedla pre organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) povinnosť "uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom."

Pôvodný návrh rezortu počítal so zavedením "minimálnych cien," poslaneckým pozmeňovacím návrhom sa však ustanovenie v zákone vo finálne zmenilo na "ekonomicky oprávnené náklady."

PMÚ vo svojej pripomienke upozorňuje, že ministerstvo chce v novelizovanej vyhláške aj napriek tomuto ustanoveniu zákona stanoviť sadzby tzv. recyklačných poplatkov vo forme minimálnej sumy v eurách za tonu.

Návrh vyhlášky preto podľa PMÚ nekorešponduje so znením zákona. "V zmysle zákona OZV majú povinnosť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia vo výške ekonomicky oprávnených nákladov," pripomenul antimon.

PMÚ pritom poukazuje na to, že zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) napríklad poukazuje, že tieto náklady okrem iného závisia od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia.

"Už len z tohto dôvodu jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace vo rôznych územiach SR nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov," konštatuje PMÚ.

"Zároveň, jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty v SR ani teoreticky nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. Tie sú individualizované, tak ako v regulovaných odvetviach, kde každý regulovaný subjekt disponuje vlastným regulačným rozhodnutím vydaným v správnom konaní."

Z tohto dôvodu je podľa úrad "značne diskutabilné," či navrhovaná vyhláška upravuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov tak, ako to predpokladá novelizovaný zákon o odpadoch.

Chýba analýza

Ďalšia výhrada PMÚ sa týka transparentnosti cenovej regulácie. Antimon poukazuje, že nakoľko návrh vyhlášky neurčuje ekonomicky oprávnené náklady, ale zavádza minimálne ceny, ktoré OZV musia platiť zberovým spoločnostiam, regulácia bude mať významný dopad na trh.

"Takýto zásah je vážnym zásahom do odvetvia, ktorý musí byť dobre odôvodnený - malo by byť vopred zanalyzované, prečo sa zavádza, aký cieľ má splniť, či existujú menej obmedzujúce alternatívy a aký dopad má na stakeholderov, zároveň celý proces by mal byť transparentný. Toto všetko v súvislosti navrhovanou vyhláškou absentuje," tvrdí PMÚ.

Antimon zároveň upozorňuje, že v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú ministerstvo predložilo spolu s návrhom novej vyhlášky, chýba akékoľvek vyčíslenie dopadov novej regulácie na dotknuté subjekty.

Sám envirorezort pritom v materiáli priznáva, že nedisponuje presnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalov. Súhrnná tabuľka nákladov regulácie je v analýze nevyplnená a ministerstvo neuvádza ani popis výpočtu, ako k stanoveným cenám dospelo.

Viac peňazí, žiadne ciele

Za ďalší problém zavádzanej regulácie PMÚ považuje, že zvýšenie príjmov zberových spoločností nie je spojené so žiadnymi cieľmi, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť.

"V tejto súvislosti upozorňujeme, že zákonom a vyhláškou sa garantuje zberovým spoločnostiam určitý príjem, výrazne vyšší ako mali doteraz. Získanie peňazí však nie je podmienené podmienkami či cieľmi pre zberové spoločnosti, aby sa požadovaný cieľ dosiahol," poukazuje antimon.

Ministerstvo v dôvodovej správe v tejto súvislosti uvádza, že triedený zber je "finančne poddimenzovaný," a preto je nutné určiť minimálne ceny za nakladanie s odpadmi, ktoré majú OZV platiť zberovým spoločnostiam. Takto sa podľa MŽP má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a neobalov boli spracované environmentálne najvhodnejším spôsobom.

Protimonopolného úradu sa však nepáči, že zákonom ani vyhláškou nie je určené, na čo majú zberové spoločnosti svoje dodatočné príjmy použiť a či sú "určené" len pre zberovú spoločnosť alebo ich časť aj pre recyklátora odpadu.

"Zároveň upozorňujeme, že podľa verejne dostupných informácií sú najväčšie zberové spoločnosti dlhodobo ziskové," doplnil PMÚ.

Regulácia poškodí súťaž na trhu

Vyhláška z dielne rezortu životného prostredia bude mať podľa PMÚ negatívny dopad na súťaž. Antimon vykonávací predpis vníma tak, že sa ním de facto stanovujú cenníky OZV.

"Keďže konkurencia medzi OZV prebieha hlavne v oblasti ceny, vyhláškou sa cenová konkurencia medzi OZV vo významnej miere odstráni," varuje PMÚ.

Problémom podľa úradu je tiež to, že na základe vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na skutočné náklady na triedený zber v danom území.

"Jednotné sadzby pre všetky zberové spoločnosti tiež môžu prispieť k skresleniu súťaže medzi nimi v rozsahu, ktorá je medzi nimi možná," píše sa v pripomienke PMÚ.

Garancia príjmov pre zberové spoločnosti podľa úradu vo výsledku zabráni tomu, aby tieto firmy medzi sebou súťažili na trhu. Práve v zdravom konkurenčnom prostredí pritom PMÚ vidí predpoklad znižovania nákladov, efektivity, inovácií a napokon aj nižších cien.

Poplatky sa prenesú na spotrebiteľov

Ďalšou výhradou PMÚ k návrhu MŽP je, že ak stanovené sadzby budú presahovať ekonomicky oprávnené náklady jednotlivých zberových spoločností, výrobcovia budú platiť náklady, ktoré reálne nezodpovedajú nákladom na zber a zhodnotenie ich odpadov. To je podľa úradu v rozpore s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov "a nemožno to považovať za férové."

Pri jednotlivých sadzbách, ktoré chce ministerstvo zaviesť, podľa názoru PMÚ nie zo samotnej vyhlášky ani zo sprievodných materiálov zrejmé, ako bola konkrétna výška sadzieb. V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie MŽP uvádza, že sadzby boli stanovené podľa podkladov doručených od siedmich zberových, avšak nešpecifikuje, o aké podklady a údaje šlo.

PMÚ sa aj v tomto prípade odvoláva na analýzu IEP, ktorá vyhodnotila priemerné poplatky výrobcov za jednotlivé materiály v 18 európskych krajinách. Z analýzy vyplýva, že navrhované poplatky budú patriť k najvyšším spomedzi všetkých 18 sledovaných krajín.

"Vyhláškou navrhované poplatky v podstate najviac korešpondujú s poplatkami v Rakúsku, kde sú jedny z najvyšších nákladov v rámci porovnávaných krajín, preto je krajne nepravdepodobné, že minimálne ceny navrhované Vyhláškou skutočne zodpovedajú ekonomicky oprávneným nákladom zberovým spoločnostiam v SR," argumentuje antimon.

"Aj v kontexte Analýzy IEP by mala byť výška sadzieb navrhovaných vyhláškou odôvodnená, a to najmä z toho dôvodu, že tieto zvýšené poplatky sa cez výrobcu nevyhnutne prenesú do cien tovarov, ktoré potom bude platiť spotrebiteľ.

Sadzby za papier sa rôznia, iné nie

Ministerstvo podľa PMÚ takisto nevysvetlilo, prečo pri komodite papier navrhuje dve rôzne sadzby cien - jednu pre obaly a druhú podstatne nižšiu pre neobaly, teda noviny a časopisy. V prípade ostatných materiáloch pritom vyhláška už pri sadzbách medzi obalmi a neobalmi nerozlišuje.

PMÚ argumentuje, že náklady na zber tvoria najvýznamnejšiu nákladovú položku celého systému, ale obaly a neobaly sa zbierajú spoločne. "Ak bolo potrebné poplatok rozlíšiť z dôvodov rozdielnych nákladov na recykláciu/zhodnotenie, tak rozdiely v nákladoch na recykláciu/zhodnotenie medzi obalmi a neobalmi sú aj pri iných komoditách, napríklad pri plastoch," uvádza PMÚ vo svojej pripomienke s tým, že dôvodová správa postup ministerstva neobjasňuje.

"Vyhláška takisto nezohľadňuje časové hľadisko. Ak sadzby zodpovedajú ekonomicky oprávneným nákladom, tieto sa v čase menia a je nutné ich v určitých intervaloch prehodnocovať, aby zodpovedali realite. Tento časový aspekt vo vyhláške absentuje," upozorňuje antimon.

Zdroj: Odpady-portal